Fyzickú bolesťrešpektujeme. Psychickú bolesť ignorujeme.
Predstav si, že tvoj kôň ráno kríva alebo má náznak koliky. Napadlo by ťa nútiť ho behať na jazdiarni, alebo ho prehovárať, aby s tebou išiel na cvalovku či ho drtiť dovnútra plec? Určite nie. Okamžite voláš veterinára, rušíš plány a necháš ho oddychovať. V stajni ťa všetci podporia. Nikto ti nepovie: "Nenechaj ho vyhrať, len vymýšľa, potrestaj ho."
Čo sa ale stane, keď ten istý kôň začne odmietať vyjsť z výbehu? Keď nechce držať nohy pri kováčovi, uteká pred sedlom, alebo predbieha pri vodení?
Zrazu od "odborníkov" v stajni počúvaš niečo úplne iné:
"Je drzý." "Nenechaj ho prekračovať hranice." "Musíš pritvrdiť, ukáž mu, kto je šéf."
Prečo veríme konskému telu, ale jeho psychiku považujeme za vymýšľanie?
Pasca "neviditeľnej" bolesti
Fyzickú bolesť vidíme. Udiera nám do očí – je to opuch, krv alebo röntgenová snímka. S tým sa vieme stotožniť.
Pri psychike je to zložitejšie. Nevidíme žiaden opuch, vidíme len správanie. A toto správanie si ako ľudia radi vysvetľujeme po svojom. Smerom k sebe. Berieme si to osobne – že s nami kôň bojuje, že sme neschopní jazdci, alebo že potrebujeme "lepší bič a ostrejšiu udzu".
Lenže nepotrebuješ zlepšovať tréningový nátlak. Potrebuješ jediné – zmeniť uhol pohľadu.
Psychická bolesť a chronický stres sa odohrávajú vo fyzickom orgáne – v mozgu koňa. Potrebuje rovnako veľa času na rehabilitáciu ako zlomená noha. Neodíde len preto, že na koňa nakričíš alebo ho unavíš na lonži.
Čo ti kôň hovorí, keď hovorí "nie"?
Keď kôň zastavuje, predbieha ťa alebo prejavuje agresiu, málokedy ide o neposlušnosť. Veľmi často ide o tichú paniku a nenaplnené základné psychické potreby.
Rovnako ako hladného koňa neprinútiš podávať špičkové výkony – jeho hlad nátlakom nevypneš, len ho na chvíľu potlačíš – neprinútiš k spolupráci ani koňa, ktorý sa bojí.
Tvoj kôň ti svojím "zlým" správaním často signalizuje, že mu chýba:
- pocit absolútneho bezpečia – vo tvojej prítomnosti alebo v prostredí stajne
- možnosť byť vypočutý – mať právo povedať "nie" bez toho, aby prišiel trest
- čas na spracovanie podnetov vlastným tempom
Ak tieto potreby dlhodobo ignoruješ, vzniká chronický stres. Ten sa neskôr preleje do fyzických chorôb. Vyriešenie fyzického symptómu – napríklad zaliečenie žalúdočných vredov – potom prinesie len dočasnú úľavu. Kôň sa necíti naozaj dobre. Cíti sa len o niečo menej strašne. Skutočná príčina zostáva nevyliečená v jeho hlave.
Prestaň s koňom bojovať. Začni mu rozumieť.
Presne toto je jadro Equisophie - hľadania spôsobov ako s koňmi viesť rovnocenný rozhovor a ako sa pozerať na psychické prežívanie koňa ako na kľúč k porozumeniu, nie ako na vedľajšiu tému. Pretože psychika neovplyvňuje len správanie. Ovplyvňuje aj to, ako kôň prežíva fyzické problémy, záťaž, aj to, ako rýchlo sa dokáže zotaviť z choroby.
A práve psychika je to, čo v starostlivosti o kone trpí najviac. Nie preto, že by bola menej dôležitá. Ale preto, že sa jej venujeme najmenej.
Čo si začni všímať? Situácie ako:
- kôň nechce odísť od koní
- separačná úzkosť - btw spôsobuje obrovskú psychickú bolesť a stratu bezpečia
- odmietanie pohybu alebo naopak, prílišné zrýchľovanie
- zvyšovanie napätia na mimike - viac nájdeš v menu Jazyk koní
- strata pozornosti
- švihanie chvostom, odvracanie hlavy, olizovanie objektov - áno, aj takéto nenápadné prejavy môžu súvisieť s psychickou nepohodou
- vrhanie sa na trávu