Stres nezačína útekom. Začína oveľa nenápadnejšie.

Keď sa povie "stres u koňa", väčšina ľudí si predstaví koňa, ktorý sa plaší, zdrhá, nedá sa zastaviť, postaví sa na zadné alebo bojuje. To sú prejavy, ktoré nám udrú do očí.

Niektorí ľudia to ako stres ani nevnímajú a povedia ti, že ťa kôň proste nerešpektuje – ale to nie je téma dnešného blogu.

Nech si to už vysvetlí ktokoľvek akokoľvek, v tej chvíli je každému jasné, že niečo nie je v poriadku.

Lenže problém je, že vtedy už býva neskoro. A častokrát sú to už nebezpečné situácie, ktoré ničia dôveru koňa v teba ale tvoju dôveru a pocit bezpečia pri koňovi. A hlavne, sú to situácie, ktorým sa dalo ľahko vyhnúť. 

Veľké problémy nezačínajú veľkými prejavmi. Začínajú drobnými zmenami, ktoré si väčšinou ani nevšimneme. Alebo si ich vysvetlíme vetou:

"Veď on je dnes len trochu náladový." "Asi ma skúša." "Dnes sa mu nechce."

Pravda je taká, že v 90 % prípadov ťa kôň neskúša ani nie je nevychovaný. To sú vysvetlenia starej školy. Dnes máme v rukách vedomosti, o akých sa nám kedysi ani nesnívalo – a vďaka nim vieme koňom porozumieť oveľa hlbšie než len cez "nechce sa mu, treba ho vychovať".

Presne o tomto je aj Equisophia – o tom, že sa na koňa neprestávame pýtať "prečo", aj keď je jednoduchšie povedať "nechce sa mu". Dnes sa pozrieme na jednu konkrétnu vec: na to, ako stres u koňa v skutočnosti vzniká – dávno predtým, než ho vôbec začneme volať stresom.

Nie všetko je hneď stres

Skôr než pôjdeme ďalej, chcem povedať jednu dôležitú vec: nie každá zmena v správaní znamená, že je kôň v strese.

Môže ísť len o krátkodobú nepohodu, neistotu alebo mierne napätie. To sa stáva každému živému tvorovi a samo osebe to nemusí byť problém.

Dôležité je niečo iné – všímať si:

• či sa tieto zmeny opakujú
• či sa objavujú často v rovnakých situáciách
• či je ich intenzita niekedy výraznejšia než inokedy
• či ide ruka v ruke so zvýšeným napätím v mimike aj na tele

Práve vtedy nám tieto drobnosti začínajú skladať príbeh, ktorý by sme nemali ignorovať.

Väčšina ľudí čaká na veľké varovanie

Často počúvam: "Môj kôň je v strese, keď sa nedá zastaviť... keď ma predbieha... keď zrýchľuje tempo sám od seba... keď bojuje s vôdzkou..."

Áno, to už môže byť prejav stresu. Mňa ale oveľa viac zaujíma iná otázka:

Čo sa dialo predtým?

Pretože veľmi často existovali drobné náznaky, ktoré tomu predchádzali. Len im ľudia nevenovali pozornosť.

1. Jemné zmeny v mimike

Tvár koňa sa mení oveľa skôr, než začne kričať jeho telo:

• napätie okolo očí – zväčšená vráska, viditeľné bielko
• stiahnutá brada
• zrýchlené dýchanie
• rozšírené nozdry
• nepravidelné žmurkanie
• zvyšovanie hlavy

2. Drobné zmeny v správaní

• možno odvráti hlavu
• možno sa zastaví
• možno začne kráčať rýchlejšie – alebo naopak, spomalí
• možno sa nechce priblížiť
• možno sa začne častejšie obzerať
• začne si škrabať nohu, obtierať sa o teba, olizovať ti ruky

Každé z týchto správaní môže mať viac príčin, preto nemá zmysel povedať: "Odvrátil hlavu, takže je v strese." Takto jednoducho to nefunguje.

Ale ak si takéto zmeny začneš všímať pravidelne a najmä v potenciálne nepríjemných situáciách, získavaš ďalší dôležitý dielik skladačky.

Aké to bývajú situácie? Čistenie. Sedlanie. Odvádzanie koňa od ostatných koní. Odchod iného koňa. Nasadanie. Jazdenie. Lonžovanie. Kúpanie. Sprejovanie. Ošetrovanie. Veterinárne zákroky.

Prečo práve tieto? Z jednoduchého dôvodu – kôň v nich stráca kontrolu a možnosť rozhodovať. A to môže byť z pohľadu psychiky stresujúce samo osebe. Preto keď sa ti v týchto činnostiach objavujú zmeny v správaní, sú to stopy, ktoré ti pomáhajú rozlúštiť, či máš problém, alebo nie.

3. Všímaj si zmeny, nie zoznamy

Toto je podľa mňa jedna z najväčších chýb, ktoré robíme. Hľadáme zoznam.

"Aké sú prejavy stresu?"

Kone nečítajú zoznamy. Každý kôň je iný. To, čo je pre jedného úplne bežné, môže byť u druhého prvým varovaním.

Preto sa nesnažím porovnávať kone medzi sebou. Porovnávam koňa s tým, aký býva bežne.

Ak pokojne stojí pri sedlaní celý život a zrazu začne každý deň odvracať hlavu – zaujíma ma to. Alebo ak začne olizovať objekty pri sedlaní, prenesie váhu veľmi mierne nabok, mierne švihne chvostom, hlavu len jemne zdvihne – to všetko sú známky, že niečo nie je v poriadku.

Ak ale pri sedlaní nebol nikdy úplne v pohode, tak týmito prejavmi prilievame do jeho stresového vedra.

Stresové vedro je pomyselné vedro, do ktorého sa vojde určité množstvo stresu. Spomínané prejavy pri sedlaní môžu byť kvapkami, ktoré doňho pridávame. Problém nastáva vtedy, keď sa vedro plní príliš rýchlo – a práve o tých kvapkách nás informujú zmeny na mimike a v správaní.

Jeden prejav nestačí

Toto je asi najdôležitejšia vec – a trochu to komplikuje veci. Ale budem úprimná, lebo moja expertíza mi nedovolí ťa viesť za nos a presviedčať ťa, že ak tvoj kôň odvracia hlavu, prenáša váhu alebo naznačuje uhryznutie, automaticky to znamená veľký problém.

Môže. Ale nemusí.

U niektorého koňa to bude posledná kvapka, ktorá spôsobí výbuch. U iného to môže byť len jedna jediná kvapka, ktorá sa vo vedre stratí. Ako túto kvapku prežíva konkrétny kôň a koľko ich už má nazbieraných, to chce hlbší prieskum.

A práve v tom je problém. Ak chceš koňovi naozaj porozumieť, obyčajný zoznam prejavov ti nepomôže. Je fajn ako začiatok – aby si si vôbec začal(a) všímať zmeny, ktoré bežne ignorujeme. Každá zmena v správaní nám totiž dáva informáciu o tom, ako sa kôň cíti. Ale na základe jedinej zmeny sa veľa povedať nedá.

Rýchly checklist na začiatok

Ak by som predsa len mala vybrať pár vecí, na ktoré sa oplatí zamerať, sú to tieto:

Vo výbehu a na ceste

• Príde za tebou, keď po neho ideš? (Platí len vtedy, ak súčasťou odvedenia nie je kúsok mrkvy.)
• Šiel by z výbehu s tebou aj bez ohlávky?
• Cestou zastane, otočí hlavu nabok alebo ti dáva najavo, že sa chce vrátiť?
• Alebo sa naopak príliš ponáhľa a predbieha ťa – strácaš s ním kontakt?

Pri manipulácii

• Snaží sa ťa niekam odtiahnuť?
• Nevydrží stáť pri čistení, stále sa otáča – alebo naopak stojí úplne pasívne, bez najmenšieho pohybu?
• Pri sedlaní prenesie váhu nabok, zdvihne hlavu a krk, prestane žmurkať, mierne stuhne, stiahne papuľu, natiahne nozdry dozadu, dá uši dozadu?
• Pri nasadaní mierne ustúpi, drží hlavu vysoko (papuľu nad úrovňou kohútika) alebo švihne chvostom?

Toto všetko sú prejavy, že niečo nie je v poriadku. Nemusí to hneď znamenať stres – ale ak to nebudeš riešiť, môže sa to do stresu rozrásť.

A úprimne – to, či má kôň stres, alebo len momentálnu nepohodu, je rovnako dôležité, ak ti záleží na tom, ako sa s tebou cíti.

Nabudúce, keď ti kôň "len" odvráti hlavu alebo sa mu "nechce", skús sa na chvíľu zastaviť a pozrieť sa bližšie. Nie preto, aby si hľadal(a) problém tam, kde nie je – ale preto, aby si s ním mohla začať komunikovať ako parťák. Nie ako šéf v práci. 

To je aj celá podstata Equisophie - môjho konceptu, v ktorom sa ľudia učia rozmýšľať a vidieť kone také, ako naozaj sú.