V angličtine sa používajú dva termíny - behaviorálny konzultant a termín "behaviorist", budem to prekladať ako behaviorista. Tento termín sa spája s behaviorizmom,  špecifickým prúdom psychológie.  Behaviorizmus je známy aj ako behaviorálna psychológia a tá vychádza z teórie, že všetky správania sú naučené a sú výsledkom interakcie s prostredím, v ktorých dochádza k tzv. podmieňovaniu. Takže z ich pohľadu je správanie  odpoveďou na určitý podnet z prostredia. Správania sú pozorovateľné a merateľné a na základe poznania princípov učenia, zmeniteľné.  Mnohí konskí behavioristi operujú len cez optiku behaviorizmu a aj ich riešenia problémov vychádzajú len z behaviorizmu a sú zamerané striktne na zmenu správania. Okrem toho samozrejme poznajú aj etológiu a behaviorálne potreby koní ako ich príroda vytvorila.

Ale dnes to už nie je pravidlo. Dnes je už veľa takých, ktorí sa od čistého behavioristického pohľadu odkláňajú a pozerajú na správania v oveľa širšom kontexte - podobne ako mnoho psychológov na psychické trable u ľudí. Ale keďže iný termín než behaviorista ešte nie, vďaka ktorému  by sme dokázali zistiť rozdiely v prístupe jednotlivých behavioristov - či konzultantov - tak sú všetci pod jednou  nálepkou - behaviorista. Medzi takých netypických patria aj "behavioristi" v organizácii kde som kvalifikovaná a registrovaná. "Behavioristi" z EBA sami seba pomenovali Equine Psychology Specialist.

Iný termín, ktorý sa používa, je behaviorálny konzultant.   Behavioristi majú za sebou postgraduálne univerzitné štúdium v oblasti správania zvierat, zatiaľ čo behaviorálny konzultanti nedisponujú univerzitným vzdelaním v obore. Ono sa to odrazí hlavne na cene, ktorú si pýtajú za svoje služby a na ich teoretických vedomostiach v rôznych oblastiach, ale čo sa koní týka, praktické vedomosti na škole veľmi nezískavajú takže v praxi môže byť niekto vyštudovaný behaviorista, ale s minimom praktických skúseností, ktoré sú práve v konskom svete veľmi potrebné, aby človek mohol efektívne pomáhať riešiť prípady.

Keď som sa rozhodovala, ktorou cestou sa vydať, tak som sa pýtala troch behavioristov na ich názor, že či univerzitné štúdium je podmienkou k tomu, aby sa človek stal  kvalitným behavioristom. Všetci traja sa zhodli na tom, že poznajú množstvo kvalitných behavioristov, čiže behaviorálnych konzultantov, ktorí nie sú študovaní v obore, a množstvo takých, ktorí majú veľa titulov, ale v praxi im to veľmi nejde, pretože nie sú to koniari zbierajúci skúsenosti dlhé roky. Dosť mi odľahlo, pretože na univerzitné štúdium by som aj tak nemala financie a druhá vec je, že by som sa učila o správaní zvierat všeobecne a o koňoch len veľmi málo. Preto som sa rozhodla ísť cestou vzdelania mimo univerzitu, pod vedením niekoho, koho prácu poznám a je mi veľmi blízka a kto reálne v tomto obore aj pracuje full time. Veľa behavioristov, ktorí sa prezentujú na internete totižto veľmi do praxe nechodia. 

Odkazy na pár kvalitných behavioristov, ktorí sa snažia robiť osvetu a nájdete na ich stránkach články a zaujímavé zamyslenia: 

Felicity George
Sarah Clarke
Suzanne Rogers 
Jenni Nellist
Helen Spence
Robin Foster
Lauren Fraser
Justine Harrison
Trudi Dempsey
Gemma Pearson - klinická veterinárna behavioristka
Amber Batson - tiež vet.behavioristka
Debbie Busbie 
Ben Hart

V angličtine dokonca vyšla kniha ktorú spolu napísalo niekoľko behavioristiek a konzultantov - a jeden chlap :D, venovaná správaniu koní v rozličných obdobiach života koňa či oblastiach využitia. Volá sa Equine Behaviour in Mind a nájdete ju napr. tu na tomto odkaze.