Vyhadzuje? Kozluje? Klká? Odmieta sa vodiť? Odháňa ma? Nedá sa chytiť? Nedá si nasadiť ohlávku? Hryzie...
Časté otázky na facebooku či konských fórach. Každý kto má koňa z času na čas rieši nejakú otázku spojenú s jeho správaním. Ako sa dá na ne odopovedať?
Na otázky súvisiace so správaním koní by sme mohli odpovedať tromi rôznymi spôsobmi.
Úroveň A
Vychádza z našej skúsenosti alebo skúsenosti človeka, ktorého žiadame o pomoc. Každý koniar vzhľadom na svoje skúsenosti bude mať svoju vlastnú odpoveď. A pri riešení rovnakého problému u rôznych koní bude aplikovať či odporúčať to isté. Tí skúsení koniari z podobného prostredia sa v odpovediach môžu aj zhodnúť. Ale prečo presne to, čo navrhujú zvykne fungovať, nemajú ničím podložené. Majú to ale otestované na mnohých koňoch. Nepoznajú už princípy či mechanizmy, ktoré spôsobia, že dané riešenie funguje napr. na úrovni učenia. A nebudú vedieť prečo ich návrh nezafungoval, ak nezafunguje. Ak sa aj človek snaží myslieť pri riešení na koňa, chýbajú mu vedomosti.
Úroveň B
Tento prístup, narozdiel od A úrovne, vychádza z vedecky podložených vedomostí. Čo ale neznamená, že človek, ktorý ho využíva, nie je skúseným koniarom!
Opiera sa o metódy a konkrétne vedecké postupy, napr. o teóriu učenia a podobne. Ľudia študovaní, ktorí majú prehľad o vedeckých poznatkoch, ale častokrát len z jednej oblasti. Pekným príkladom je napr. pozitívka. Čokoľvek s koňom riešite, dostanete tréningovú odpoveď. U tých vzdelaných je tréningová odpoveď veľmi sofistikovaná, premyslená a podložená. Ale cieľ býva väčšinou jeden: zmeniť správanie na také, aké chce človek a na koňa sa častokrát - nehovorím, že je to pravidlo - zabúda. Ostatné dôvody, prečo kôň reaguje ako reaguje sa nezvyknú brať do úvahy. Hlavný prístup býva, že sa aplikuje diferenciálnu diagnostika - zhodnotíme symptómy na základe ktorých uzavrieme, v čom je problém, čo je spúšťačom správania. Identifikujeme povahu problému, čo nám dá pocit, že vieme, kde je zdroj problému a tým pádom aj riešenie. V podstate problém onálepkujeme. Čo nás môže veľmi obmedziť v navrhovaní riešení a dodať nám pocit, že vieme a chápeme niečo tak komplexné ako správanie. A keď naše riešenie nebude fungovať, tak budeme mať pocit, že sme zlyhali. Riešenie sa častokrát odvíja od nájdenia spúšťačov a rieši sa čo a ako koňa naučiť, preučiť či odnaučiť. Zameranie je na správanie, ostatné vplyvy do úvahy veľmi neberieme.
Úroveň C
Berie do úvahy všetky vplyvy na aké len má dosah a ktoré ovplyvňujú wellbeing koňa. Využíva viacero psychologických teórií a modelov, berie do úvahy históriu koňa, jeho vývin od žriebäťa, prípadné traumy, súčasný manažment, vzťahy v stáde, vzťahy s ľuďmi, zdravotný stav, motiváciu koňa, vzťah koňa s človekom, ..... veľmi veľa aspektov, ktoré vplývajú na to, prečo sa kôň správa tak ako sa práve správa. Nedáva diagnózy, pretože tie nás obmedzujú a spôsobia, že sa zameriame len na jeden smer riešenia pričom treba vždy rátať s tým, že čosi mohlo uniknúť našej pozornosti. Namiesto určovania diagnózy sa snaží sformulovať problém - postup inšpirovaný klinickou psychologickou praxou. Pri formulácii problému sa berie do úvahy interakcia medzi biologickými, sociálnymi a vzťahovými faktormi vrátane kontextu, v ktorom sa správanie odohráva. Na tejto úrovni v prístupe k problému si uvedomujeme, že sa pozeráme na niečo komplikované, čo nikdy nebudeme schopní úplne obsiahnuť, pretože tých faktorov, ktoré vplývajú na správanie, je strašne veľa. Navrhneme riešenia, ktoré dávajú najväčší zmysel vychádzajúc z daných informácií. Pri formulácii v podstate opíšeme ako sa problém vyvíjal, čo k nemu viedlo a čo ho udržuje pri živote. A tento opis je aj našou hypotézou, ktorú otestujeme pomocou navrhnutého riešenia. Buď bola naša hypotéza správna, tak sa vec vyrieši. Ak sa nevyrieši, tak sa doplnia informácie do našej skladačky a získame novú hypotézu, ktorú otestujeme. Keď nezafunguje, tak sa dozvieme niečo nové v našej detektívnej práci. Hypotéza je postavená na vedecky podložených vedomostiach z rôznych oblastí, ktoré dokázateľne vplývajú na správanie. K dispozícií máme veľa nástrojov, ktoré môžeme použiť pri praktickom riešení. Nie sme zameraní len na zmenu správania pomocou tréningových metód. Sme flexibilní a pri zdanlivo rovnakých prípadoch použijeme úplne iné nástroje na riešenie. Tento prístup by sme mohli nazvať biopsychosociálny.
Príklady z praxe
Felicity na webinári, na ktorom sa venovala trom rôznym koňom s jedným behaviorálnym problémom - kôň sa zľakol a utiekol aj s jazdcom - a na ich príklade ukázala, aký dôležitý je individuálny prístup. Nám dala niekoľko príkladov, aby sme ich zaradili, do ktorej úrovne prístupu k problémovému správaniu patria. Napíšem vám tie príklady sem, môžete si sami zhodnotiť, kam by ste ich zaradili a nižšie nájdete "správne" odpovede aj s vysvetlením.
Možné odpovede na otázku, ako riešiť problém, keď sa kôň ľaká a následne sa otočí o 180 stupňov a zdrhne aj s jazdcom.
1) použite pomocné oťaže
2) použite nejaký doplnok na ukľudnenie
3) ľakanie sa súvisí so slabou kontrolou signálu - stimulus control
4) skontrolujte, či kôň nemá bolesti, napr. kissing spine
5) takéto správanie je väčšinou spôsobené separačnou úzkosťou
6) potrebujete dostať pod kontrolu zadnú nohu koňa. Skvelým cvičením je napr. ustupovanie na holeň
7) keď si všimnete náznaky, ktoré by mohli viesť k zľaknutiu, zakročte ešte predtým, než sa zľakne. Pokiaľ to budete riešiť až keď sa zľakne, bude mať kôň navrch a vy stratíte kontrolu.
8) použite silnejšie zubadlo
9) záleží od mnohých vecí...
Odpovede:
1) klasická úroveň A, kedy sa človek snaží obmedziť koňa v jeho správaní nejakým vonkajším výmyslom
2) medzi A a B, nakoľko existujú nejaké štúdie, ktoré poukazujú na vplyv niektorých látok na ukľudnenie nervovej sústavy, ale je to opäť len riešenie symptómov typu A
3) B, behaviorálny prístup, ktorý by koňa učil neľakať sa v rozličných situáciách a zároveň reagovať prvotne na náš signál, nerieši ďalšie možné vplyvy, ktoré sú súčasťou spúšťania ľakavosti
4) B, podložený argument vychádzajúci z jasného a dokázaného prepojenia medzi bolestivosťou a podobnými správaniami, jedna z reálnych možných príčin, prečo sa kôň správa ako sa správa
5) B, môže byť, nemusí, ale áno, súvislosť tam je, aj keď by bolo možné to zaradiť aj do A
6) A, riešenie vychádzajúce zo skúsenosti, nevšímajúc si príčiny tohto správania a to, čo prežíva kôň, aká je jeho motivácia a dôvody k správaniu
7) A, typické A, kde sa opäť rieši len to, aby mal človek kontrolu a nerieši sa príčina
8) A, viac než typické, priam začiatočnícke A
9) C, veľmi typické... nedá sa odpovedať na základe opisu správania. Treba poznať celý kontext a teda, riešenie záleží od mnohých vecí.