Poznámky z webináru s veterinárnou behavioristkou Amber Batson "Repair the Brain before You Train".
Zranenia na tele a na duši - fyzické zranenia a psychické zranenia sú v princípe rovnaké. Problém je v tom, že tie psychické zranenia nevidíme a preto máme tendenciu ich podceňovať. Nevidíme obväz ani jazvu, ktoré by nás na zranenie upozornili a pomohli nám byť voči koňovi ohľaduplní. Nebije nám do očí poškodenie na tele, bije nám do očí len tzv. problémové správanie a to nás ani nenapadne si spojiť so zranením. V tomto prípade zranením mozgu.
Kategória fyzického poškodenia je nám dôverne známa. Poškodenie sa môže udiať v rozličných častiach tela. Každého asi ako prvé napadnú zranenia svalov, šliach. Ale patria sem napr. aj zápalové procesy ako laminitída, zápal žalúdka či kolikové stavy, dentálne problémy, zápaly dutín a podobne. Jednoduché akékoľvek narušenie homeostázy úrazom či zápalom.
Čo ale tie emočné zranenia? Čo si pod nimi máme vlastne predstaviť? Amber sem zaradila napr. bolesť a strach z fyzického napadnutia a strach z možnej či reálnej hrozby, náhly odstav - áno, takáto traumatická udalosť poškodí mozog, dôjde k zraneniu na fyzickej úrovni, strata blízkeho kamaráta či člena skupiny, perióda sociálnej izolácie, strach či frustrácia z fixácie či obmedzenia a nakoniec, strach či frustrácia z toho, že kôň nemôže naplniť svoje základné potreby ako napr. mať dostatok vody, žrádla, spánku, tepla či jednoducho správať sa ako kôň a žiť v stabilnej bezpečnej skupine s možnosťou pohybu a prísunom vlákniny.
Fyzické a emočné zranenia majú toho veľa spoločného.
História chronického stresu - dlhodobého zvýšenia hladiny rozličných látok v tele ako napr. kortizolu ďalej vplýva na zvyšok tela. Takže napr. ak má kôň nejaké fyzické zranenie, kvôli ktorému musí byť oddelený a sám, aby si napr. nedával dole obväz či nezachytil kanylu, tak spolu s tým častokrát zažíva aj emočné ohrozenie napr. práve tou sociálnou izoláciou, prežívaním bolesti, nemožnosti sa voľne hýbať po dostatočne veľkom priestore, môže mať strach z toho, čo bude nasledovať - kedy zase príde vet niečo pichať, majiteľ ošetrovať, dávať hnusné lieky atď...
Ale rovnaké emočné trápenie kôň môže zažívať aj bez fyzického zranenia či choroby. Množstvo koní žije izolovane, pravidelne zažívajú strach z niečoho konkrétneho, napr. že ich odvedú preč od členov stáda, alebo odvedú niekoho zo stáda preč, že budú musieť bojovať o svoje žrádlo, či že ich očakáva bolesť pri sedlaní atď.
Pokiaľ kôň žije v chronickom strese dlhodobo, čiže pokiaľ žije v podmienkach v ktorých buď nemôže naplniť svoje fyzické a behaviorálne potreby, alebo môže, ale takmer neustále sa cíti čímsi ohrozený alebo očakáva nepríjemnosti či už v interakcii s koňmi či ľuďmi, tak to môže mať efekt aj na fungovanie jeho mozgu, napr. na schopnosť pamätať si či vytvárať nové spomienky. Centrum spomienok- hippocampus - je veľmi citlivý na zmeny a poškodenie v prípade dlhotrvajúceho chronického stresu. K tomu sa pridávajú ďalšie vedľajšie problémy ako zhoršená imunita a schopnosť hojenia rán alebo prehnané emočné reakcie.
Kone prirodzene majú zhoršenú komunikáciu medzi limbickým systémom - oblasťou emócií - a prefrontálnym kortexom - odtiaľ staré známe, že najskôr uteká a potom rozmýšľa. Je to jeho prirodzenosť vďaka ktorej tu s nami kone máme a počas evolúcie nezanikli niekde zožraté predátormi a neskončili len ako slepá vetva. Ale keď je kôň v chronickom strese a táto jeho, už beztak nie veľmi kvalitná, schopnosť sa ešte viac minimalizuje, potom máme dočinenie s koňom, ktorý nie je schopný rozmýšľať a len reaguje na veci okolo seba - pri každom impulze behá, lieta, kozluje, vyhadzuje, uskakuje, plaší sa...
A aby toho nebolo málo tak kortizol má vplyv ešte aj na serotonín. Amber spomína v prednáške množstvo ďalších neuro súvislostí, ako napr. že stresory môžu spôsobovať zvýšené zápalové reakcie a tie zase spôsobujú zvýšené stresové reakcie a podporujú snahy vyhýbať sa podozrivým veciam. Začarovaný kruh. Jednoducho, chronický stres koňovi uberá schopnosť žiť v pohode a komunikovať rozvážne s okolím aj s nami, čím môže ohrozovať našu aj svoju bezpečnosť.
Ďalšou spoločnou charakteristikou fyzických a psychických zranení je bolesť. Bolesť môže byť spôsobená fyzickým zranením, ale aj napr. pri trestaní koňa či používaní pomôcok či nepadnúcich pomôcok, ktoré spôsobujú bolesť - cielene alebo nevedome. Tým vzniká strach až úzkosť z očakávaného momentu kedy koňovi bude zase spôsobená bolesť. A pri koňoch sa táto oblasť ešte veľmi neskúma, ale napr. pri psoch sa jej venuje už veľká pozornosť a ide o sociálnu bolesť teda bolesť z odlúčenia od blízkych koní či zo stáda. Táto bolesť totižto aktivuje centrum bolesti rovnako ako fyzická bolesť. Je to ďalší príklad toho, ako blízko k sebe majú telesná a psychická bolesť a že istým spôsobom sa v oboch prípadoch v tele odohrávajú podobné udalosti.
Poslednou zdieľanou podobnosťou je vplyv na mikrobióm. Dnes už vieme o ose mozog - črevo. Stres má vplyv na mikrobióm, dôjde k zmene v mikrobióme a to následne ovplyvňuje mozog a tým pádom správanie.
Mozog po x-té
Prečo sa vôbec zaoberať mozgom? Je to veľmi jednoduché. Je to práve a len mozog, ktorý riadi správanie. On v podstate rozhoduje o tom, ako bude kôň reagovať v rôznych situáciách a ako sa bude cítiť. A práve mozog je ovplyvnený opakovanými či dlhodobými emočnými tlakmi a chronickým stresom.
Mozog každého druhu je motivovaný niečím iným. Je to výsledok adaptácie počas miliónov rokov počas ktorých sa kone vyvíjali. Mozog motivuje telo, aby kone vykonávali správania, na ktoré boli tak povediac stvorené a bez ktorých nemôžu žiť. A ak sú nútené žiť tak, že tieto správania nemôžu vykonávať, tak prežívajú stres. Všetky tieto dôležité správania môžeme zhrnúť pod pojmom z etológie - etogram. Je to súhrn správaní, ktoré kone vykonávajú v prirodzených podmienkach. Ak sa telo a myseľ neudržiavajú v rovnováhe, tak dochádza k smrti. Ak telo nenaplní potrebu jedla či vody a bude ich ignorovať, tak zomrie. Ak nenaplní potrebu spánku dlhodobo, môže sa vyčerpať a umrieť. Cieľom mozgu a tela je udržiavať vnútorné prostredie v rovnováhe a to sa deje práve cez dôležité správania. Ale nie len cez správania, ktoré naplňujú fyzické potreby ako pri hlade či smäde, ale aj mnohé iné, tzv. behaviorálne. A to sú pri koňoch práve tie ako potreba žiť v skupine, prijímať vlákninu, hýbať sa, skúmať...
Mozog každého druhu udržuje telo v rovnováhe cez iné správania, vďaka ktorým či s ktorými sa daný druh vyvinul. Napr. domáca mačka potrebuje spať 16 až 19 hodín denne a kôň 3 hodiny denne, aby si udržali telo v telesnej rovnováhe. Mozog a látky v tele fungujú na rovnakých princípoch, ale správania, ktoré sú potrebné k udržaniu telesnej aj emočnej rovnováhy sa medzi druhmi odlišujú.
Ako súvisí etogram s učením? Jednoducho. Ak nie je telo a psychika v rovnováhe, tak to priamo vplýva na schopnosť učenia, na motiváciu, na schopnosť zapamätať si veci. Zároveň, poznanie etogramu nám pomáha pochopiť príčiny frustrácie a stresu. A práve stres - chronický, dlhodobý - je to, od čoho potrebujeme koňa chrániť resp. zabezpečiť mu také životné podmienky, aby chronický stres neprežíval.
Čo súvisí s konským etogramom, alebo ako vlastne vyzerá? Amber nemala čas na to, aby sa naplno venovala tejto oblasti, ale spomenula pár najdôležitejších vecí. K ním patrí napr. pocit bezpečia v našich domestikovaných podmienkach. Na sociálnej úrovni - dôležitá je dôslednosť a prediktabilita v súvislosti s tým, čo sa deje v skupine, ako sa kone v skupine medzi sebou správajú, že sa skupina nemení alebo aj to, že kôň sa má priestor vyhnúť koňom, s ktorými sa kamarátiť nechce a nie je nútený ísť s nimi do konfliktu. A bezpečnosť na úrovni priestorovej, že kone majú priestor odbehnúť keď sa dostanú do útekového módu, lebo to je ich primárny spôsob ako nájsť pocit bezpečia.
V etograme koňa sú správania spojené so žraním a pitím - dôležitá vláknina atď., starostlivosť o telo - napr. termoregulácia, váľanie sa, škrabanie, spánok - REM, pohyb a skúmanie a objavovanie, hra a reprodukcia. Je toho veľa.
Ak kôň počas najdôležitejších fáz vývinu mozgu - v maternici, po narodení, v "detstve" či puberte - zažije emočné traumy (zranenia), tak to ovplyvní vývin mozgu. Môže dôjsť k zmenám na mozgu, ktoré si kôň bude so sebou ťahať celý život. A už sa to nebude dať napraviť nech budete robiť čokoľvek a akokoľvek sa snažiť, určité limity tam budú vždy. Aké veľké budú dysfunkcie bude závisieť nielen od intenzity traumatických zážitkov, ale aj od toho, či mal kôň priestor "vylízať si rany" či od genetiky - čo jedného za rovnakých podmienok nezloží, iného môže priviesť do hrobu. Veľmi obrazne povedané ;).
Ak plod v maternici zažíval stresujúce situácie skrz matku, ktorá bola v strese z rozličných dôvodov, tak to ovplyvní jeho vývin mozgu a to napr. tak, že bude jeho mozog citlivejší na stresory v okolí, bude reaktívnejší. Je to logické. Telo sa pripravuje na život v prostredí do akého sa narodí, v akom žije jeho vystreslá matka, aby malo čo najväčšiu šancu na prežitie. A citlivá nervová sústava v prostredí, ktoré matka vyhodnotila ako nebezpečné, sa zíde. A tak takéto žriebä bude viac reagovať na svoje okolie než by bolo - napr. z nášho pohľadu či z pohľadu tých pohodových konských súputníkov - nutné.
Stres v akejkoľvek vývinovej fáze má napr. vplyv na vývin rozličných časti a systémov mozgu, čo sa môže prejaviť napr. neschopnosťou nadväzovať priateľské vzťahy, môže znížiť schopnosť naučiť sa ovládnuť svoje emócie a nenechať sa ovládnuť emóciami - nebyť taký reaktívny alebo schopnosť regulovať svoje emócie či namiesto emócii zapojiť predný mozog do riešenia problémov.
"Oprava" mozgu pred učením
Ak sa budeme snažiť trénovať - či učiť niečo nové, meniť správanie - koňa, ktorý zažil emočnú traumu, tak bude progres len veľmi malý či takmer žiaden. Budeme mať pocit, že sa točíme v kruhu a jeden deň sa nám bude zdať, že sa veci zlepšujú, ale ďalší zažijeme obrovský prepad. A tu sa dostávame k tomu všetkému už spomínanému - chronickému stresu a jeho vplyvu na fungovanie mozgu - znížená schopnosť pamätať si, znížená schopnosť tešiť sa, nadviazať kamarátske vzťahy, znížená tvorba serotonínu, dopamínu... Chronický stres a všetko spomínané totižto priamo vplýva na učenie.
Ak chceme meniť správanie, ktoré sa nám nepáči - napr. agresívne - tak bez adresovania príčiny to jednoducho nepôjde, pretože motivácia vykonávať toto z nášho pohľadu problémové správanie bude stále tam. Takže ak je motiváciou koňa zbaviť sa nepríjemností kvôli strachu či bolesti, ktoré toto správanie spúšťajú, tak sa nikam nepohneme bez vyriešenia prvotnej príčiny. Ak budeme napr. ignorovať, že kôň sa bojí ľudí a budeme ho trénovať napriek jeho strachu, tak opäť sa dostávame k tých všetkým vplyvom chronického stresu, ktorý mení mozog k horšiemu a zároveň nepomáha koňovi s jeho problémom. Možno sa nám podarí zmeniť jeho správanie navonok, ale na emočnej úrovni sa nebude cítiť komfortne a môže to napr. viesť ak k tzv. trigger stackingu.
Ak nevyriešime prvotnú príčinu, tak sa môžu pridružiť ďalšie problémové správania ako napr. stereotypné správania či depresia alebo agresivita. A keď sa veci nelepšia, tak to má samozrejme aj vplyv na majiteľov - hľadajú ďalších a ďalších trénerov, ktorí sľubujú vyriešenie, majú tendenciu zviera viac trestať či nálepkovať charakteristikami ako že kôň je dominantný, čo opäť človeka len vzďaľuje od schopnosti pochopiť príčinu a podporuje ho v trestaní a tým pádom v zhoršovaní situácie - z pohľadu koňa. To môže vyústiť do tzv. tréningovej irelevantnosti, kedy kôň absolútne stratí záujem a nebude na nič reagovať, nebude dávať pozor alebo dokonca aj keby chcel, tak nebude schopný sa čokoľvek naučiť. Čo opäť podporí ľudí v názore, že kôň je dominantný či že nás neberie vážne. Začarovaný kruh.
Čo je teda naším cieľom pri preúčaní či učení nových vecí? Záleží, s čím máme dočinenia. Či s emočnou traumou, čo je reálna štrukturálna zmena na mozgu, alebo či máme dočinenia s tzv. zlozvykmi - správania, ktoré ľudia nechtiac naučili a kôň si myslí, že to je to, čo sa od neho chce. V oboch prípadoch potrebujeme vytvoriť nové cesty v mozgu a keď sa bavíme o cestách, nie je to myslené metaforicky, ale veľmi fyzicky, pretože učenie spôsobuje fyzické zmeny na mozgu a bez nich by k učeniu nedochádzalo. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak predstava, že našou aktivitou s koňom fyzicky meníme jeho mozog, je fascinujúca. A zároveň nám pomáha pristupovať k tomu opatrne.
Aj v prípade riešenia emočnej traumy Amber porovnáva emočné zranenie s fyzickým podľa biopsychosociálneho prístupu - ten berie do úvahy nielen telo, ale psychiku a sociálny kontext, pretože zranenie má vplyv alebo je ovplyvnené aj inými, než len telesnými faktormi. Keď dôjde k zraneniu športovca, tak liečba sa deje v dvoch fázach. V prvej, akútnej fáze je na prvom mieste oddych. Vyhýba sa zaťažovaniu zraneného miesta, aby sa mohlo začať liečiť. Zároveň je ale aj dôležitá psychologická podpora a správna výživa, ktorá podporuje hojenie. A pochopenie toho, ako vníma športovec svoje zranenie v rámci svojho sociálneho kontextu.
To isté platí pri emočnej traume - v podstate zraneniu na úrovni mozgu. V akútnej fáze liečenia traumy je dôležitý pocit bezpečia a oddych, čiže žiadne pripomínanie situácie, ktorá môže spustiť pocit strachu. Vyhýbanie sa spúšťačom, aby sa myseľ mohla dať do pohody a nijako sa necítila ohrozená. Kvalitná strava- v prípade koní vláknina a potrebné doplnkové látky, možnosť správať sa ako kôň - správny manažment a naplnenie fyzických a psychických potrieb sú základnými faktormi v akútnej fáze liečby.
Fáza obnovy
V prípade fyzického zranenia je otázkou či sú tkanivá vyliečené a pripravené na posilňovanie a opätovné postupné zapájanie do života, to sa ale deje najskôr obnovením celkovej kondičky či svalovej sily. V prípade emočnej traumy je otázka - sú bunky v mozgu už pripravené na to, aby vytvárali nové spojenia? Riešenie problémov, propriorecepčné cvičenia, či nové pozitívne zážitky. Všetky tieto aktivity posilňujú tie správane chemické látky v mozgu, ktoré pomáhajú s návratom do normálu a udržujú hladinu stresu nízku, vďaka čomu sa môže kôň efektíven učiť nové - náhradné správania.
Až keď je obnovená celková kondícia, flexibilita či svalová sila, až potom sa začne v rehabilitácii s posilňovaním postihnutej časti. V prípade emočnej traumy sa môže začať s veľmi citlivým protipodmieňovaním či nastavovaním tréningových situácii, ktoré postupne zmenia pohľad koňa na situáciu, ktorá spôsobila traumatický zážitok. Napr. v prípade že kôň mal traumu pri podkúvaní, tak ho veľmi pomaly zase začneme zvykať na manipuláciu s nohami atď. Cieľom je aby sme zmenili ich spomienky na traumatickú udalosť za nové, pozitívne spomienky. Najskôr však v jeho bezpečnom prostredí s človekom, ktorému dôveruje a spôsobom, ktorý ho nedesí a nespustí spomienku na zlý zážitok.
Ďalšou fázou v prípade športovca je pomalé zaraďovanie naspäť do športu. V prípade straumatizovaného koňa začneme zovšeobecňovať a posúvať sa bližšie k plnej záťaži. Takže ak sme ho zvykali na manipuláciu s kopytami v jeho výbehu, na bezpečnom mieste a robil to len majiteľ, tak pomaly to začneme posúvať aj do kontextu reálnej úpravy kopýt s kováčom, pričom najskôr využijeme komparz, nie hneď kováča. Neustále dbáme na to, aby mal kôň kontrolu nad situáciou a zároveň my kontrolujeme prostredie, aby nedošlo k obnove traumatickej spomienky. A až v poslednej fáze, kedy sa športovec vráti naplno do športu, tak my začneme koňa vystavovať rôznym možným spúšťačom. Opatrne a s citom.
Čo je najdôležitejšie v tomto procese? Práve tá akútna fáza, kedy koňovi zabezpečíme oddych, bezpečné prostredie bez situácii vyvolávajúcich spomienky na traumu a hlavne vyvolávajúcich strachové reakcie. Je dôležité, aby mal kôň možnosť vytvoriť pevné väzby a zotrvať v nich, nebol z nich vytrhnutý a neboli prerušované. Samozrejmosťou je možnosť robiť rôzne rozhodnutia a mať kontrolu nad rozličnými vecami vo svojom živote. Aby mal možnosť voľby v rôznych oblastiach. A žiadne tresty či nútenie koňa do vecí proti jeho vôli - jeho reč tela nám jasne povie, ako sa cíti a či sa v situácii cíti komfortne. Ak sa necíti komfortne, netlačiť na neho, ale práveže mu ponechať priestor a rešpektovať jeho rozhodnutia. Rovnako ako by ste nenútili človeka s čerstvo zlomenou nohou, aby ju zaťažoval. Nezabúdajte, cieľom je dostať hlavu do pohody a mimo chronický stres.
V tejto fáze sú dôležité nasledovné faktory:
- vyhýbanie sa spúšťačom, ale aj iným stresorom - zabezpečiť správne životné podmienky
- schopnosť robiť rozhodnutia sám za seba
- schopnosť komunikovať a byť vypočutý
- pozitívne sociálne interakcie - s ľuďmi aj koňmi
- priestor skúmať, objavovať
- možnosť hrať sa - toto je iné u kobýl, tie sa nehrajú poväčšine, žriebät, valachov, žrebcov...
Čo ak sa nemôžeme vyhnúť nejakým spúšťačom? Ako napr. vet ošetreniu, ale zároveň vieme, že kôň sa bojí veterinára. Aj tu je množstvo nástrojov, ktoré môžeme použiť. V prvom rade mať veterinára, ktorý ovláda postupy tzv. low stress handling. Takí u nás nie sú, tak aspoň veterinára, ktorý je empatický a bude s vami rozmýšľať ako nastaviť situáciu tak, aby sa kôň nedesil. Skúste zmeniť kontext. Vykonať úkon nie v boxe či stajni, ale niekde na pastvine. Z druhej strany napr. atď. Môžete koňa zabaviť žrádlom. Zoberte si granule, schovajte ich do dlane a veľmi pomaly ich uvoľňujte z dlane tak, že kôň sa bude snažiť ich odtiaľ dostať a zabavte ho týmto spôsobom. Ak sa kôň bojí veľmi, tak to nepomôže, ale ak jeho strach nie je až taký veľký, tak sa môže začať na tieto nové situácie vďaka tejto zmene tešiť. Pri psoch sa používajú liečivá, ktoré znižujú úzkosť. Pri koňoch sa s tým len začína, ale môžete sa svojho veterinára spýtať aj na tieto možnosti.
Obmedzovanie s ohľadom na koňa
Amber ako veterinárka chápe, že v mnohých situáciách treba koňa obmedziť kvôli zdravotným benefitom či pre úspešnú liečbu. Ale aj pri tom sa to dá robiť s rešpektovaním konskej prirodzenosti a behaviorálnych potrieb a s pomocou zapojenia enrichmentu. Aj keď musí byť kôň osamote, môže mať spoločnosť aspoň na druhej strane ohrady, aby mal minimálne vizuálny kontakt, ak ho kone prídu navštíviť cez ohradu tak aj fyzický. To, že sa kôň nemá hýbať po výbehu neznamená, že sa nemôže hýbať po boxe. Dajte mu viac než len jednu sieťku so senom, nech sa pohybuje medzi nimi tak, ako potrebuje a chce Zaveste mu rôzne enrichmenty, rozhádžte kusy mrkvy, lucerky, petržlenu po priestore. Amber spomínala množstvo nápadov, spíšem ich do samostatného kratšieho textu.
Na záver
Tento webinár bol skutočne veľmi dlhý a nabitý informáciami. Do tohto príspevku sa mi vošla asi tak polovica. Najdôležitejšie je pochopiť, že fyzické a emočné zranenia sú si viac než podobné a aj prístup k ich liečbe by mal nasledovať rovnaké princípy. Emočné zranenia nie sú menej dôležité, než tie fyzické. A áno, všetci vieme, že fyzické zranenia je dôležité riešiť a teda zabezpečiť koňovi podmienky, aby sa fyzický problém mal priestor liečiť ako treba, ale že rovnako dôležité sú v tomto procese aj emočné potreby. Lebo ak budeme ignorovať tie, tak fyzický problém vyriešime, ale môžeme si zarobiť na problémy na emočnej úrovni. A ono to vlastne nie je žiadna veda, zabezpečiť koňovi podmienky tak, aby sa mohlo liečiť telo a nestrádala psychika. Medzi koňmi a ľuďmi nie sú principiálne veľké rozdiely vo fungovaní a pri ľuďoch sa už dávno vie a v západných krajinách sa to aj vo veľkom aplikuje, že pre úspešnú liečbu je potrebná psychická pohoda.
Ako na to v praxi?
V tomto blogu opisujem moje skúsenosti s nastavením podmienok mojim koňom, keď mali fyzický problém s nutnou potrebou oddelenia od ostatných koní či z pobytu vo výbehu, ale je tam aj časť doplnená odporúčaniami Amber, ktoré spomína v tomto webinári.