Dôvera. Neodmysliteľná súčasť vzťahu človeka a koňa. Každý koniar ju spomína, mnohí ju označujú za zázračné riešenie každého problému, ale nikto ju nezadefinuje. Všade sa dočítate, aké je dôležité, aby nám kôň dôveroval. Ale ako to dosiahnuť? A čo to vlastne znamená dôverovať? Keď nevieme jedno, ako môžeme vedieť druhé? Tento princíp nejasného zadefinovania sa tiahne svetom koní v súvislosti s mnohými inými konceptami.
Čo podľa mňa znamená, že mi kôň dôveruje? To, že vie, že sa držím základného pravidla -
že ho nebudem nútiť do vecí, ktoré považuje za nebezpečné, nepríjemné, desivé či bolestivé. Vie, že sa na mňa môže spoľahnúť, že mu nebudem spôsobovať bolesť či sa mu vyhrážať, desiť ho či tlačiť do úzkych. Som pre neho predvídateľná v tom dobrom zmysle slova. Vie, že sa so mnou môže otvorene baviť a nebude potrestaný. Tak vnímam dôveru koňa voči človeku ja.
Dôveru nezíska zo dňa na deň. Tak ako ani ja nezískam dôveru voči cudziemu koňovi behom hodiny. Dôvera je výsledok mnohých spoločných interakcií, v ktorých sa vzájomne spoznávame a spoznáme a vieme, čo kedy môžeme od toho druhého čakať, ale hlavne, že vieme, že ten druhý nám nebude spôsobovať diskomfort.
S dôverou úzko súvisí aj pocit bezpečia a istoty. Kôň sa cíti bezpečne, pretože vie, že sa s nami nedostane do náročnej situácie spôsobujúcej diskomfort a neistotu. A ak sa do takej situácie dostaneme, tak mu pomôžeme z nej nájsť cestu von. Nebudeme ho nútiť v nej zotrvávať.
Nie, k vytváraniu dôvery nepatrí žiadne odháňanie koňa, donucovanie, či vyhrážanie sa typu "keď nespravíš, to čo hovorím, tak pôjdeš na kruh, nepustím ťa, potlačím ťa atď".
Dôvera v psychológií
Po vlastnom laickom zamyslení sa nad dôverou sa pozriem čo ponúkajú múdre hlavy, ktoré sa tejto téme venujú. Priznám sa, nepátrala som hlboko a skočila som po prvom článku, ktorý na mňa vyskočil na google a zapáčil sa mi. Je to tento
Frontiers | Interpersonal trust: an event-based account | Psychology (frontiersin.org). Hneď na začiatku spomínajú, že neexistuje všeobecne uznaná definícia konceptu dôvery. Je to pochopiteľné, čím viac sa človek nad dôverou zamýšľa, tým viac sa zamotáva. Ale páči sa mi definícia, ktorú citovali z iného zdroja
“niekomu dôverovať znamená, že keď daný človek dostane šancu, tak sa nebude správať spôsobom, ktorým by nám nejako ublížil". Súčasťou je sociálna predvídateľnosť - že vieme predvídať, ako sa druhý človek bude v komunikácii s nami správať a môžeme sa spoľahnúť, že nám nebude chcieť ublížiť. Takže dôvera súvisí aj s absenciou averzívnej neurčitosti - inak povedané, že nezažívame s človekom nečakané nepríjemné veci.
Ten aspekt tej šance, je podľa mňa práve pri koňoch veľmi dôležitý. Kone sú zvieratá, ktoré nemajú radi konflikt a preto je ľahké ich donútiť spraviť veci, s ktorými síce nesúhlasia alebo sú im nepríjemné. Len aby vyhoveli. Aby sa vyhli konfliktu. To človeku dodáva častokrát mylnú predstavu, že je správne, to čo robí. Vďaka tomu kone častokrát plnia naše pokyny proti vlastnej vôli. Pokyny, ktoré vyhovujú človeku, ale pre koňa nie sú príjemné. Vyžívame tú šancu? Ako často? Či je kôň pre nás na prvom mieste?
Účet dôvery
Možno ste počuli, možno nie, o účte dôvery. Kto sa zaoberáte behaviorálnymi vedami tak to nie je pre vás nič nové a koncept trust account od Susan Friedman je vám dôverne známy. Je to veľmi jednoduchý, avšak veľmi silný koncept. Ako to už pri behaviorálnych vedách býva, analógia s účtom nie je zrovna príťažlivá pre romantické povahy, ale dajte tomu, prosím, šancu.
Predstavte si vzťah s koňom ako účet. Na tento účet sa zapisujú zážitky s nami. Kvalita zážitkov je našou menou. Nejaký zážitok sa môže zapísať čiernymi číslami do plusu a iný červenými do mínusu. Môžeme sa tiež na to pozrieť ako na dobré a zlé body. Tie dobré body sú všetky dobré skúsenosti s nami - príjemné, podporujúce, kamarátske. A tie zlé body sú spojené s diskomfortom vychádzajúcim od nás - keď koňa dostávame do situácii v ktorých sa bojí či jednoducho cíti diskomfortne - emočne alebo fyzicky - bolestivo. A podľa toho koľko pozitívnych vs. negatívnych zážitkov s nami má, podľa toho bude náš účet v pluse alebo mínuse. Čím kvalitnejší pozitívny zážitok, tým viac sa nám pripisuje na účet. Čím intenzívnejší negatívny zážitok, tým bližšie máme k bankrotu. Čím lepšie sa kôň s nami cíti, tým plnší účet dôvery, tým lepšie sa s ním cítime aj my.
Nie sú v podstate aj naše ľudské vzťahy v konečnom dôsledku o tom, ako sa s daným človekom cítime? A to, ako sa s ním cítime pramení z toho, ako sa k nám správa. Aký je k nám pozorný, vnímavý, ohľaduplný. A kone to nemajú inak.
Tu sa dostávame ku kľúčovému princípu. Vedieť, čo má kôň rád. Vedieť posúdiť, čo vníma ako príjemnú vec a čo nie. Vedieť, čo si kone ako zvieratá "ctia", čo má pre ne vo vzťahu s druhým hodnotu. Vedieť, ako nadväzujú vzťahy a čomu sa vo vzťahoch vyhýbajú. Vedieť čítať ich reč tela. A vedieť ako fungujú sociálne väzby a ako ich prípadné narušenie napraviť.
Opäť nemôžem nespomenúť dôležitosť manažmentu a životnej pohody. Ak kôň nemá životné podmienky nastavené tak, že sa cíti v pohode a bezpečne a spokojne vo svojom konskom živote a bude v chronickom strese, tak sa s ním bude ťažšie nadväzovať stabilný vzťah, lebo to, ako nás bude vnímať sa bude meniť podľa toho, ako sa cíti vo svojom živote. A bude to od nás vyžadovať byť skutočne konzistentný v našom správaní.
Keď má svoje potreby pokryté, žije spokojný život plný vlákniny, slobody pohybu a v sociálnej skupine v ktorej má kamošov alebo ak nemá, tak je pre neho aspoň predvídateľná, tak nadväzovanie vzťahu ide jednoduchšie a bez takých nárokov na nás.
Samozrejme, výberom z účtu sa nevyhneme. Ale preto je dôležité mať na ňom nazbieraných kopec kvalitných zážitkov, pretože vďaka nim bude z čoho vyberať a zároveň bude jednoduchšie po výbere doplniť čo ubudlo - tak povediac opraviť nepríjemnosť vo vzťahu.
Včera sme mali prednášku, na ktorej sme rozoberali tému účtu dôvery a Felicity spomenula tieto časté zbytočné výbery, ktoré môžu rýchlo viesť k totálnemu mínusu:
- zážitky, ktoré sú pre koňa nepríjemné, nekomfortné
- nútenie koňa do kontaktu s nami či do správaní, z ktorých on nič nemá
- interakcie s koňom, ktorý je nahnevaný, vystresovaný, vystrašený či inak emočne rozrušený
- nevnímanie toho, čo nám hovorí, nepočúvanie, ignorovanie
- vystavenie koňa nebezpečnej situácii
- strašenie koňa
- robenie rozhodnutí, ktoré sú z pohľadu koňa pre neho nepríjemné či zlé
- nedostatok pozitívnych interakcií
V drvivej väčšine prípadov máme kontrolu nad situáciou my - my rozhodujeme, akým smerom sa naša interakcie bude uberať, či smerom k spôsobovaniu diskomfortu a podkopávaniu dôvery koňa v nás, alebo smerom k rozvíjaniu príjemných zážitkov s nami. Ale v živote sa nevyhneme aj nechceným, neplánovaným akútnym výberom, ktorým by sme sa síce radi vyhli, ale nedá sa. Medzi nepatria rôzne núdzové veterinárne život zachraňujúce zákroky. Či situácie, v ktorých sa kôň dostane mimo seba a prestáva vnímať svoje okolie a zasiahneme tak, aby sme udržali seba v bezpečí.
Medzi také núdzové situácie ale určite nepatrí nútenie koňa prejsť okolo niečoho, čoho sa bojí, zatiaľ čo my si vozíme zadok v sedle. To nie je situácia, v ktorej by išlo o život a keď budeme koňa nútiť "prekonať" svoj strach, tak to z nášho účtu skôr odoberá než pridáva.
Ako to riešiť inak? Zliezť, dať koňovi čas, postaviť sa medzi to koňa a to, čoho sa bojí, ísť oblúkom okolo toho alebo sa vrátiť domov, ak je jeho strach extrémny. To nie je vzdanie sa, to je ukázanie koňovi, že sa na nás môže spoľahnúť a nebudeme ho dostávať do pätových situácií. A zároveň si potrebujeme my zapamätať, s čím má kôň problém a tréningovo ho doma na takého situácie pripraviť. Ale opäť, vyžaduje to vedomosti a skúsenosti.
Znamená to, že sa budeme vyhýbať všetkým nepríjemnostiam? Nie. Znamená to, že keď spoznáme, čo koňovi vadí či čo nezvláda, tak sa tej téme budeme venovať v tej správnej miere. ALe nemusíme sa tej problematickej oblasti venovať vyslovene tréningovo, môžeme sa jej venovať nepriamo - zlepšením nášho vzťahu či zdvíhaním jeho sebavedomia, zlepšením jeho pocitu zo života a podobne.
Niekoľko účtov
Účet dôvery nie je absolútne platný pre všetky situácie. Nemôžeme očakávať, že ak nám kôň dôveruje vo výbehu či v pre neho známom prostredí, že sa to automaticky prenesie aj mimo toto prostredie či do úplne neznámych situácií. S niektorým koňom áno, s niektorým nie. Ak niečo nefunguje mimo bežné situácie tak to nehovorí nič o kvalite nášho vzťahu a vôbec to netreba brať osobne.
Sú situácie, v ktorých máme s koňom nazbierané len tie dobré body, ale sú aj také, kde je to horšie a sme v mínuse - napr. ošetrenie veterinárom. Dôležité je o tom vedieť a pracovať na tom, aby sme na účty v jednotlivých situáciách pridávali a tie mínusové menili na plusové. Dôležitým aspektom je predvídateľnosť. Je dôležitá hlavne v tom, aby nám nejaký mínusový účet neotrávil aj náš hlavný plusový. Ak vieme, že kôň nemá rád ošetrenie, ktoré práve musím aplikovať každý deň, tak to budeme robiť veľmi predvídateľne, aby vedel, kedy to príde a nedostal sa do úzkosti prameniacej z neistoty, že nebude vedieť, kedy sa na neho vrhneme s tou nepríjemnosťou.
Druhá vec, ktorá nám veľmi pomôže v prípade takejto situácie je snažiť sa účet po každom znížení doplniť. Najlepšie sa to dopĺňa činnosťou, ktorú má kôň rád, ktorú rád robí a prináša mu radosť. Áno, v prípade koní je to častokrát také jednoduché ako im dať nejaký žrací enrichment či vedro s obľúbeným krmivom. Ale ešte lepšie je, keď máme spoločné činnosti, ktoré s nami rád robí ako napr. targetovanie či iné pozitívkárske zábavky.