S témou z blogu o emočných a fyzických zraneniach a ich liečbe úzko súvisí aj téma tzv. rebound efektu. Nemám žiadnu slovenskú ani českú literatúru v ktorej by bol tento efekt spomínaný, takže nemám predstavu o vhodnom preklade a preto budem používať anglický termín rebound. Jedná sa o potrebu koňa dohnať niečo zameškané. Z jeho pohľadu, samozrejme.
Čo také môže spôsobiť pocit zameškania a potrebu doháňania u koňa? Čokoľvek, čo je pre koňa veľmi, priam životne dôležité v jeho konskom prežívaní a v čom mu my nejakým spôsobom zabránime. Napr. ak ho odstavíme od kamarátov, od trávy, od možnosti sa hýbať podľa vlastnej vôle..
Tí, čo majú tučné kone na diéte veľmi dobre poznajú pravidlo, že nemôžu koňa obmedzovať a potom pustiť na trávu len na pár hodín, lebo deprimovaný kôň za pár hodín dokáže zožrať toľko, čo by zožral za celý deň. Jednoducho dobehne zameškané. A je po diéte.
To isté sa deje koňom, ktoré sú obmedzované v prirodzenom pohybe zatvorením do boxu - alebo malého výbehu - keď ich vypustíte von, tak budú lietať a behať. Ak budú von neustále, tak ich budete vidieť behať minimálne. To lietanie po vypustení zo stajne poznajú veľmi dobre jazdci, ktorí svoje kone pred jazdením najskôr radšej vylonžujú. Nie, tie vývrtky, hrby a bezhlavé cválanie nie sú prejavom radosti z pohybu. Sú prejavom frustrácie z obmedzenia. Z nemožnosti robiť to, čo je pre koňa priam životne dôležité. Mať priestor a možnosť hýbať sa voľne, hlavne počas pasenia či hľadania potravy.
Nočná mora každého koniara - zranená šľacha, povinný "boxrest". A potom vodenie 15 minút denne po rovnom... Kto ste si to zažili a skúšali ste krokovať koňa, ktorý bol pár týždňov zavretý, tak veľmi dobre viete, aké je to utrpenie pre všetkých zúčastnených. Ako to riešiť inak spomínam napr. v tomto príspevku.
Častý dôvod prečo ľudia nedávajú svoje športové kone do výbehu - lebo sa zrania pri behaní. Ďalší tradičný začarovaný kruh. Behajú, lebo majú nedostatok priestoru pre dobrovoľný pohyb. Keď dostanú možnosť ísť konečne von zo svojho väzenia, tak robia nebezpečné vývrtky. A hrozí zranenie. A ľudia ich nepustia von... Keď budú mať priestor na pohyb, nebudú lietať ako šialené. A nebudú zranenia. Nič nové pod slnkom, staré známe veci. Len treba nastavovať aj ďalšie podmienky v prostredí s rozumom, aby tie zranenia naozaj neboli.
Sociálna izolácia - kôň bez možnosti kontaktu s inými koňmi. Keď takéto kone konečne dostanú tú možnosť, tak budú tráviť viac času vzájomným čistením či hraním sa. Podľa knihy Equine Behavioral Medicine nemožnosť mať kontakt s ďalšími spôsobovala chronický stres, ktorý sa uvoľní aj vďaka vzájomnému čisteniu, pri ktorom sa uvoľňujú endorfíny a oxytocín. A ten okrem iného znižuje kortizol - stresový hormón. Mohli by sme povedať, že týmto nadmerným vzájomným čistením sa zbavujú nahromadeného stresu.
Rebound v prípade stereotypných správaní tiež nie je žiadna výnimka. Stereotypné správania nie sú síce súčasťou prirodzeného etogramu a dnes už nikto nespochybňuje, že by neboli prejavom chronického stresu a dlhodobých zlých životných podmienok, ale ak koňa chceme umelo zastaviť v jeho stereotypnom správaní, napr. klkanie klkacím remeňom, tak akonáhle ten remeň nebude mať, tak dobehne zameškané a bude klkať viac než normálne. Prečo? Pretože stereotypné správania sú efektívnym spôsobom, ako sa vymaniť z chronického stresu. A keď nevyriešime príčinu a dôvody, prečo ich kôň vykonáva, len sa ho pokúsime umelo zastaviť, aby ich nerobil, tak nám udrie do očí ich dôležitosť z pohľadu koňa práve vďaka rebound efektu.
Rozmonožovanie. Zaujímavá téma, ktorú všetci akosi obchádzajú. Ale obmedzovanie spôsobuje rebound ako hovado. S prepáčením za výraz. Mám doma samé kobyly. Keď sa objaví konský chlap v našom priestore a nebodaj u nás pár dní pobudne, tak kobyly nič iné nerobia, len majú ruju a otravujú úbohého samca, aby sa im venoval. Doslova sa nevedia nabažiť.
Prečo je dôležité vedieť o rebounde?
Pomôže nám to vcítiť sa do koňa. Pochopiť, aké dôležité sú pre neho 3F - Friends, Freedom a Forage. Mať možnosť hýbať sa podľa vlastného uváženia, mať kontakt s ďalšími koňmi a mať neustále čo žrať - vlákninu. Ale všímať si zároveň aj iné veci, napr. či kôň dostatočne spí? Možno ak čosi zmeníme v manažmente nájdeme koňa prvé dni vykoteného na zemi, lebo bude dospávať. Tak zistíme, že musíme čosi zmeniť.
Ja som si naplno zažila rebound minulý rok s mojou vtedy 23 ročnou kobylou, ktorá nebola posledných 20 rokov vôbec obmedzovaná v pohybe - žila na pastvine. Zo zdravotných dôvodov - mala zavedenú kanylu a katéter - som ju musela držať mimo ostatné kone a mimo stromy, kríky, proste miesta kde by sa mohla zachytiť. Mala postavený priestor veľký 15x15m s ostatnými koňmi okolo nej. Bola v ňom týždeň. Keď som ju po týždni pustila, tak si dala pár cvalových prebehnutí hore dole po výbehu a bola ako vystrelená. Vo svojom výbehu pôsobila úplne kľudne, žiadne veľké pohyby sa nekonali. Za bežných okolností je to kôň, ktorý potrebuje veľmi dobrý dôvod na to, aby sa rozcválal. Týždeň zavretá na malom priestore bol evidentne dosť dobrým dôvodom na to si vyhodiť kopýtkami.
Keď vieme o rebounde, vieme sa dopredu zamyslieť, aký efekt bude mať aká zmena a ako tomuto efektu predísť. Budeme vymýšľať ako zabezpečiť podmienky tak, aby k nemu nedochádzalo.
Ak hovoríte anglicky a ste na FB, tak určite sledujte stránky skúsenej behavioristky Dorothy Hefernenn zo Škótska. Ona k téme rebound efektu napísala veľmi pekný príspevok na jej FB a nájdete ho na tomto odkaze.