Ze to s konmi nesuvisi? Viac nez si dokazete predstavit. Len pekne citajte dalej. Ale este predtym upozornenie a ospravedlnenie vopred: text bez diakritiky. Katastrofa, viem. Dúfam, že jedina svojho druhu na tomto blogu... 

V ramci studia mame pristup aj k webinarom, ktore EBA organizuje 4-krat rocne pod nazvom Beyond Behaviorism. Tento sa venoval fungovaniu mozgu. Nenechajte sa odradit, nie je to vobec nic katastrofalne komplikovane. Krasne to splna to, co to slubuje v nazve:

Prirucka o mozgu pre majitelov koni

Nejednalo sa o žiadnu tazku neurovedu, ale o velmi zjednodusene vysvetlenia orientovane hlavne na pochopenie principov, ktore su lahko vyuzitelne v praxi.

EBA funguje na timovej praci a zdielani a spolocnom raste timu odbornikov. V tomtom time je aj klinicka psychologicka Dr. Marie-Louise Holmes, ktora viedla tento webinar. A hned na zaciatku sa zamyslala nad tym, ako nam moze prave klinicka psychologia pomoct v praxi s konmi. Principy, vedomosti a postupy z klinickej psychologie su velmi napomocne nielen pre majitelov koni, ale aj pre behavioristov pracujucich s majitelmi. Ale to je ina tema.

Cielom klinickej psychologie je zlepsit kvalitu zivota a pritom vyuzivat vedomosti o tom ako ludia funguju na roznych urovniach vo fyzickom, ale aj socialnom svete. To su vsetko vedomosti, co by sme mali vediet aj o konoch, ak chceme zlepsovat ich kvalitu zivota.

Rozdiel medzi koniarmi a psychologmi je v tom, ze konsky svet sa sustredi hlavne na to, co kon robi, na jeho spravanie. Avsak spravanie, ktore sa koniar snazi riesit byva castokrat vytrhnute z kontextu. Koniari sa na spravanie casto pozeraju v izolacii a nezasadia ho do tzv. bio-psycho-socialneho kontextu. Nepytaju sa, co sa odohrava na biologickej, psychologickej a socialnej urovni, ale riesia len konkretne spravanie a jeho vplyv na cloveka a jeho zaujmy. Zabudaju na to, ze kon ma vzdy nejaky velmi dobry dovod, preco sa sprava tak ako sa sprava, ze tym dovodom nie je nam zneprijemnovat zivot. 

Dalsim cielom KP je lepsie pochopenie vztahov. Opat dalsia z veci, na ktoru sa mozeme pri konoch viac zamerat - ako funguju ich vztahy? Co je pre ne vo vztahoch dolezite? A hlavne, ak chceme niekomu pomoct - cloveku ci konovi - potrebujeme, aby sa citil vo vztahu v bezpeci. Preco a ako to funguje na urovni mozgu?

A prave pochopenie toho ako sa veci formuju na urovni fyziologickej nam lepsie pomoze k porozumeniu reakciam koni a nastaveniu situacii tak, aby kone mohli mentalne prosperovat a ucit sa to, co chceme, aby sa ucili.

Velmi dolezite je tiez vediet odpovedat na otazku PRECO kon nieco robi. A tu sa opat vraciame k potrebe vnimat veci v sirokom kontexte, pretoze prave to PRECO je ovplyvnene mnohymi faktormi z roznych oblasti - navrat k bio-psycho-socio.

V konskej verejnosti je mnoho fraz, ktore hned v zarodku nenechavaju priestor pre to, aby sme mohli pochopit PRECO kon nieco robi. Medzi ne patria vsetkym zname frazy napr.

Jednoducho sa nami snazi manipulovat.
Robi to, lebo chce pozornost.
Ona presne vie, co od nej chcem. On presne vie, ze to nesmie robit.
Chce ma nastvat.
Je len nevychovany. Je rozmaznany. Je dominantny. Nevie, kde je jeho miesto...

Ten zoznam je nekonecny. Ale maju jedno spolocne. Kazda hlaska je priam naivne zjednodusena. Uspokoji cloveka, ze ma pocit, ze vie, preco kon robi to co robi. Ale v kazdom jednom pripade byvaju dovody velmi rozlicne a pokial dokazeme lepsie vysvetlit, preco kon nieco robi, budeme mu vediet aj lepsie pomoct. A o to presne ide behavioralnym konzultantom.

Ako s tym vsetkym suvisi mozog?

Keby sme sa pozreli - velmi zjednodusene na casti mozgu, tak sa mozeme zamerat na tri, ktore nam najviac vplyvaju na to, ako kon zareaguje v roznych situaciach. Su to amygdala, hippocampus a mozgova kora. Ale vobec sa netrapme tymito nazvami a nazvyme si ich podla zvierat, ktore funguju na podobnych principoch: surikata, slon a sova. Tieto analogie nam pomozu lepsie uchopit principy, ktore su za mnohymi reakciami nielen nasich koni, ale aj nas. Koniec koncov, sme cicavce a aj samotna psychologia objavila mnohe prave na modeloch zvierat.

Nezabudajme tiez, ze akakolvek zmena spravania je velmi narocna. Spomente si, ako sa vam podarilo nieco zmenit vo vasom spravani len na zaklade toho, ze viete, ze by ste mali nieco robit inak? Podarilo sa vam to vobec? Mnoho zmien upadne do zabudnutia a radsej sa na ne vykasleme. Pretoze je to porod a boli to. Castokrat. Ale nie je to nemozne! Treba vediet ako na to a potom sa "len" drzat planu .

Marie ma dar veci krasne zjednodusit. Pri vysvetlovani toho, ako prebieha ucenie si pomohla obrazkom nervovych buniek, ktore maju dlhe dlhe ruky a na konci tych ruk maju dlane a nimi sa drzia za ruku s dalsou rukou. A takymto spajanim vznikaju cesty. A kazde jedno spravanie vytvori svoju vlastnu cestu. Ak v nom nieco zmenime, vznikne dalsia cesta. Ak ma ale nejake spravanie vychodenu dialnicu, tak sa vedla nej bude velmi tazko budovat vedlajsia cesta, bude nas to stale hadzat naspat na tu dialnicu, cestu s mensim odporom a vychodenu, udrziavanu, rychlu. To je dovod, preco sa uz naucene spravania menia tak pomaly a niekedy aj velmi tazko.

Surikata

Je extremne paranoidna, katastroficka a jej cielom je neustale byt na strazi a upozornit nas na momenty, ktore by nas mohli zabit a tym sa nas snazi chranit.

Existuju dva druhy nebezpecia, ale surikata ich vnima uplne rovnako  - fyzicke nebezpecie (pozor, ide ta zozrat tiger) a socialna hrozba - to je sice iny druh ohrozenia z nasho racionalneho pohladu, ale z pohladu surikaty je rovnako nebezpecne ako ohrozenie tigrom. 

Jej zakladnym principom je istota nadovšetko  - aj v pripade, ze sa citime ohrozeni odmietnutim v nasej socialnej skupine, reaguje na to rovnako ako keby nas nahanal tiger - strachom.

Surikata neustale skenuje prostredie, je vysoko reaktivna a skutocne jej ide o nase najvascie dobro - prezitie.

V minulosti to bolo velmi uzitocne. Ale dnes, v podmienakch, v akych zijeme my aj kone, je to vo vacsine pripadov priam zbytocne a zivot narusajuce, nie zachranujuce a vie to byt pekne otravne.

Slon

Ulohou hippocampu je ukladat spomienky. Preto tuto cast mozgu moze zastupovat slon, ktory pekne uklada spomienky do jednotlivych suborov. On ich ulozi a potom, ked si ich niekto vypyta, tak mu ich posunie. Napr. ked surikata potrebuje info o hrozbe z minulosti, tak ich ma hned po ruke. A tu je opat dalsi zadrhel. Tie subory nie su na jednej urovni. Prave subory spojene so strachom su vzdy po ruke, pre surikatu, lebo;.. Ved viete, zalezi od nich nas/konsky zivot. A ked ide o zivot, subory so spomienakmi na krasne letne dni nie su podstatne a su nedostupne a daleko. V tejto casti mozgu sa neodohrava ziadne myslenie ani rec - surikata aj slon su sucastou tzv. mozgu cicavcov.

Sova

Nastastie tu mame - a aj kone - mozgovu koru. Tej to mysli a prave preto ju zastupuje sova. Lenze pozor. Sovu lahko vyrusi surikata, takze ak surikata zacne panikarit, bud ju sova skludni a povie - neries, nejde o zivot a surikata ju posluchne. Alebo nie... Alebo surikata sovu vystrasi tak, ze ta radsej odleti a potom mozeme dat sbohom mysliacemu mozgu a ideme na autopilot surikaty, ktora nam zachranuje zivot. Nema jej vsak kto povedat, ze zbytocne.

Vztahy medzi sovou, surikatou a slonom

Nedobre spravy su, ze deti a aj zvierata ziju hlavne pod nadvladou surikaty. Ich sova sa len vyvija, rastie, spoznava svet a robi si velmi pomaly nazor na to, ze tu surikatu netreba brat az tak vazne. A samozrejme, uroven dolezitosti informovania z jednotlivych casti je velmi individualna. Ak sa niekto v nejakej situacii psychicky zosype, tak iny si ani nevsimne, ze sa nieco dialo. 

Problemik nastava, ak ma surikata vela dovodov vystrelit do uteku, s cim suvisi zvysena hladina adrenalinu a kortizolu a tie dve zivotne dolezite chemky maju okrem ineho vplyv aj na to, ze surikata rastie a nabera na svojej sile. A tym padom lahsie odplasi sovu... Sova tiez potrebuje rast a nasou ulohou je ju rozvijat a zaroven nedavat surikate moc dovodov panikarit, aby sa z nej nestal panikar par excelance. A od coho sa to odvija, kedy sova odleti a kedy zostane? Napr. aj od toho, aka velka ta surikata je. A to sa zase odvija okrem ineho aj od toho, ake zazitky si kon nesie z mladosti ci ake vztahy ho v zivote obklopovali, ci sa v zivote mal dovod citit bezpecne alebo praveze ani moc nie, pretoze jeho zakladne konske potreby nemohli byt naplnene.

Stresovy cyklus

Pozitivne je, ze surikata sa da skludnit. Napr. behom alebo inak povedane utekom - to nie je uplne pozitivne pre nas s konmi - alebo kvalitnym vyzivujucim vztahom. Obe tieto suvisia s tzv. stresovym cyklom, ktory prebieha nasledovne:

nieco nas ci kona vyrusi. Utecieme pred tym alebo si len tak odbehneme kolecko, ked nas desi len nejaka predstava a nie realny tiger a po istej dobe surikata pochopi, ze sme stale nazive, takze prestane riesit - ona totizto netusi rozdiel v tom, ze hrozba bola len v nasej hlave a nenahanal nas tiger naozaj… odbehli sme si svoje, stale sme nazive, nezozralo nas nic, takze misia splnena. Nasledne vyhladame niekoho, s kym sa citime dobre - vratime sa domov tak povediac, kde dojde k fyzickemu kontaktu a ukludneniu vdaka uvolnenemu oxytocinu po znovu napojeni sa na nasu socialnu skupinu . A prave oxytocin pomaha k tomu, aby sova rastla - cize bezpecne a pohodove vztahy su zaklad. Nielen s ludmi, ale hlavne aj kona s dalsimi konmi.

Trvanie stresu - kortizol - rovnako ako vyska stresu - adrenalin - su pre rast surikaty rovnako vyzivne. A cim viac rastie surikata, tym viac sa zmrstuje slon - pamat a spomienky na ine nez strasidelne veci - a s nim aj nasa uboha sova, ktora nema priestor sa vzdelavat o svete a ostat v kontakte so surikatou.

Spomienky ulozene slonom sluzia hlavne k vyvolaniu pocitov - ako sme sa citili ked sa dialo to alebo ono? Co vedie k akemu pocitu? Slon zaroven upozorni spomienkou surikatu, ze nieco tu nesedi a neciti sa bezpecne. A preto, zakladnym zlatym pravidlom vsetkeho je za kazdu cenu skludnit surikatu. Bez kludnej surikaty sa nedostaneme nikam. Ucicikana surikata nam vytvara priestor pre sovu, aby sa realizovala a naberala na svojej sile.

Ako to aplikovat s konmi?

Nedobre spravy su dve. Kone maju prirodzene vacsiu amygdalu ako utekove zvierata a po druhe, ak ta amygdala narastie, uz sa nezmensi. Dobra sprava je, ze sa zviera ci clovek moze naucit nove sposoby ako situacie riesit a posilnit sovu, aby tu paranoidnu surikatu prerastla a zatienila.

Takze - zabezpecme konom zivotny preistor, kde moze surikata oddychovat a nemusi byt na strazi a pristupujme k nim tak, aby vztahy s nami boli pozitivne, uvolnujuce oxytocin. Snazme sa s nimi zosynchronizovat tak ako to robia oni medzi sebou. Zabezpecme im moznost pohybu - ked je v tele vela stresovych hormonov, tak pohyb pomaha sa ich zbavovat. Dbajme na to, aby mali vo svojom zivotnom priestore kam ujst pred vnimanym nebezpecim a vypustit bezpecne paru.

Aby sme mali tu spravnu vychodiskovu poziciu, potrebujeme kona, ktory sa citi mentalne v pohode. Najdolezitejsim bodom v tomto celom projekte nie je nejaky trening a ucenie kona ako sa ma spravat, ale nastavenie zivotnych podmienok tak, aby zil spokojny zivot, ktory nebude surikatu prilis budit a davat jej dovod na aktivitu. Ako taky zivot vyzera? O tom napisem nabuduce nejaky ten vynatok z prveho modulu, v ktorom sme sa venovali hlavne teme welfare a mentalnej pohody.