Včera sme prelúskali piatu lekciu z druhého modulu, ktorý bol zameraný na pochopenie psychických aj fyzických potrieb, na život koní v prírode aj tých domestikovaných. Čo je v správaní domestikovaných normálne, čo abnormálne, a ako veľmi súvisí práve prostredie a denno-denný manažment s tým abnormálnym. A vôbec, ako ohodnotiť, či sa kôň cíti vo svojom živote dobre alebo nie. Čo si všímať, čo koňom ponúknuť a hlavne pristupovať ku každému individuálne a všímať si, čo si on myslí o tých našich snahách. 

Tí, čo ma poznáte tak viete, že na túto tému som robila už nejeden webinár a je to moja srdcovka. Preto čo sa teórie týka nebolo toho pre mňa veľa nového. Ale tá prax! Felicity sa s nami podelila o štatistiku svojich posledných 50 prípadov zameraných na riešenie problémových správaní, ktoré pomáhala majiteľom riešiť. Bolo medzi nimi niekoľko veľmi nebezpečných agresívnych správaní. Medzi nimi aj kôň, ktorý útočil na ľudí, ktorí sa objavili vo výbehu - napr. išli si po svojho koňa.

Bežne by človek hľadal príčinu v minulosti, hľadal by spúšťače, ktoré správaniu predchádzajú, alebo v prípade tradičného prístupu, by koňovi ukázal kto je šéf a rázne mu vysvetlil, že si žiadne také prejavy nemôže dovoľovať. Aké bolo riešenie v tomto prípade? Skúste hádať. Neuhádnete ani keby ste nechceli.

Pobyt koňa v boxe osamote - a bolo po probléme.  A kontext? Koník žil do dvoch rokov len s matkou. Inak povedané, nebol socializovaný. A potom ho hodili do vody, nech pláva a začal žiť s ďalšími tromi mladými koňmi 24/7 vo výbehu - inak všeobecne veľmi zlý nápad nechať deti nech sa vychovávajú navzájom. Tie ďalšie mladé kone boli veľmi hravé, priam doterné a tento koník sa s tým nevedel vysporiadať, nemal kam pred nimi ujsť, kde si od nich oddýchnuť a tak bol v chronickom strese, ktorý sa prejavoval napr. aj agresivitou voči ľuďom. S Felicity sme to síce ďalej nerozoberali, ale podľa môjho názoru sa jednalo o presmerovanú agresivitu - keď nemal kam posunúť svoju frustráciu, tak ju posunul smerom, ktorý fungoval. Voči ľuďom. Bol to jeho spôsob ako si uľaviť. Je to prirodzený mechanizmus a poznáme ho všetci. Ak nás niečo dlhodobo veľmi štve, tak ten náser posunieme ďalej. Ak máme kam. Ak nemáme kam, tak je to double problém, lebo si to dusíme v sebe. Ale ono sa vždy niekto nájde...  Plus v kombinácii s chronickým stresom - neoddýchol si, nemal kam ujsť, nevyspal sa, deň bol pre neho nepredvídateľný, lebo nikdy nevedel, kedy ktorý kôň ho bude otravovať - tak stačila veľmi malá intenzita niečoho, čo ho rozhodilo a bol oheň na streche. Akonáhle mohol kôň tráviť svoj čas v bezpečí a oddýchnuť si, nebol vystavený konfrontácii s ďalšími koňmi, vyspinkal sa do ružova, tak aj jeho prejavy voči ľuďom úplne vymizli. 

Tento prípad je krásnou ukážkou toho, aké je všetko individuálne. Niekto by povedal dávať koňa do stajne je neprirodzené. Áno, je, ale  vo veľmi špecifických situáciách to môže mať svoje benefity. Aby boli pokryté všetky potreby koňa, bolo by ideálnejšie mu zabezpečiť priestor so starším vyrovnaným koňom, ktorý ho nebude molestovať, s prístreškom atď., ale nie vždy je možné zabezpečiť veci ideálne. Vtedy je dôležité zmeniť veci k lepšiemu tak, ako nám to situácia dovoľuje. V tomto prípade sa zadarilo.

Tento koník bol len jeden zo 6 prípadov, ktoré nám Felicity veľmi v skratke spomenula. V súvislosti s týmto je tiež fascinujúca jej štatistika. Z 50 prípadov až 39 bolo vyriešených len zmenou životných podmienok!!!! 39! Alebo inak povedané, zlepšením kvality života, zlepšením pocitu zo života a v živote.

Stále nechápem. Viem, aké sú životné podmienky dôležité pre pohodu koňa. Zažila som si to niekoľkokrát za život s mojimi aj cudzími koňmi. Ale 39 z 50? To je bilancia, ktorú by som netipla ani v najoptimistickejšom sne. 

Táto malá štatistika má ešte pokračovanie. Len 13 z týchto 50 prípadov vyžadovalo tréning resp. cielenú prácu s naučením niečoho. Všetkých 13 súviselo so špecifickými strachovými reakciami u koní, ktorých životné podmienky neboli až také kľúčové, ale kôň mal napr. strach z holenia strojčekom. 

V ďalšom blogu píšem o rovnako zaujímavom prípade. V prípade ďalšieho koňa  šlo o intenzívnu, ľudské zdravie ohrozujúcu agresivitu. S veľmi netradičným riešením postaveným na  rešpektovaní pocitov koňa, čo sa v praxi robilo tak, že kôň dostal viac kontroly a voľby. Ale o tom nabudúce. Už aj tak som napísala viac než som chcela a ani náhodou všetko, čo som chcela :D.