Tento príspevok súvisí s témou o rebound efekte a o liečení zranení - psychických a fyzických. S mojimi kobylami som za tie roky zažila niekoľko situácií, kedy som musela jednu od ostatných držať izolovane kvôli zraneniu šľachy, neidentifikovateľnému krívaniu, abscesu, laminitíde či zavedenej kanyle a katéteru do dutín či ošetrovaniu rany. Vo všetkých prípadoch som dodržiavala rovnaké princípy a z rovnakého dôvodu - vyhnúť sa rebound efektu a stresu zo separácie od ostatných koní. Pretože keď liečime telo, potrebujeme ešte viac než inokedy, aby bola hlava spokojná a hlavne pokojná.
Fakt to nejde inak?
Je úplne bežnou praxou nad ktorou sa ľudia už ani nezamýšľajú, že keď je kôň zranený, tak sa jednoducho zavrie do boxu. A nejako sa ráta s tým, že keď na to kôň nie je zvyknutý, tak si proste zvyknúť bude musieť, lebo veď liečime zranenie a tomu sa má všetko podriadiť. Nie, nemá. A nemusí. Ako vždy, záleží od priorít ošetrujúceho majiteľa, ale keď vnímame mentálne zdravie rovnako dôležito ako fyzické, tak ho neobetujeme, ale budeme hľadať spôsoby, ako minimalizovať škody na psychike. Lebo psychika v pohode je dôležitou súčasťou úspešnej liečby.
Dá sa to aj bez sociálnej izolácie
Šťastie je, že koňom pre pocit kontaktu s koňmi stačí aj vizuálny kontakt. Väčšinous. Ja osobne som to vždy riešila tak, že som celé stádo zavrela na menší priestor, vybavený dostatkom senných kôpok a iných zdrojov sena a izolovaný kôň mal svoj vlastný menší priestor. Alebo niekedy ani nemal, ale bol jednoducho s ostatnými na menšom pľaci, aby sa nepreťažoval v kopcoch a nebodaj nebehal. Ak bol pacient oddelený tak na kone stále videl, neboli od neho ďalej než cca v 30m okruhu.
Moje kone vyrastajú a žijú celý život von na pastve a nikdy som ich neučila, aby dokázali byť zatvorené osamote bez kontaktu s ostatnými. Pretože pokiaľ majú vizuálny kontakt a vedomosť o tom, že ostatné kone nikam mimo dohľad neodídu, tak im nevadí keď ich zatvorím. Dokonca aj keď sa naučia, že kone odídu mimo dohľad len na pár hodín, ale vrátia sa, tak to funguje. Tu už ale nastupuje element učenia a postupný proces.
Samozrejme, určite by to padlo vhod, keby som ich naučila každého vopred, aby dokázal byť pár hodín osamote, len nejako som sa k tomu stále nedostala a za tých 20 rokov som nezažila situáciu, ktorá by ma donútila mať túto zručnosť ako vysokú prioritu. Kone nemusia byť nutne na sebe fyzicky nalepené, takže oddelenie ohradou väčšine koní až taký problém nerobí. Ale môže im to robiť problém, ak ten, ktorý je oddelený vie, že tí ostatní majú kam odísť. Oddelený kôň môže mať úzkosť z toho, že je tam tá možnosť, že sa zrazu ocitne úplne sám, lebo ostatní majú k dispozícii väčší priestor. Preto vždy zatváram celé stádo tak, aby oddelený vedel a videl, že mu ostatné kone nikam neodídu. Teda, záleží od koňa, ako to prežíva. Hovorím o prípade toho najúzkostlivejšieho člena stáda. Ako s tým pracovať a postupne koňa zvykať je témou na samostatný príspevok, ale nie je to žiadna veda.
Postupné zvykanie v akútnej situácii
Minulý rok som mala schvátenú poníčku a tam bolo jasné, že jej rehabilitácia bude trvať dlhšie než by bolo únosné pre ostatné kone. Myslím tým na to, že by museli byť s ňou zavreté na malej ploche niekoľko týždňov. Koňom som preto postupne zväčšovala ich výbeh, takže sa poníčke každý deň vzdialili o pár metrov ďalej, ale zároveň sa aj dosť rýchlo vrátili naspäť k nej, k senu, keď vyžrali pás otvorenej pastviny. Takým spôsobom si postupne zvykala byť dlhšie a dlhšie časové úseky sama zatiaľ čo kone postupne mizli za horizont. Áno, nevyhli sme sa emočným rozhodeniam, ktoré prišli častokrát nečakane, ale aj to je súčasťou týchto situácií - hľadanie a skúšanie, občasné zakopnutie. Každopádne, akonáhle sa čosi zomlelo, že sa diali nejaké strašidelné veci na okolitých lúkach, tak to poníčka nezvládala a snažila sa dostať ku koňom, čo je úplne prirodzené. Pre mňa bolo dôležité, že sa z toho dokázala skľudniť a neopakovalo sa to pravidelne každý deň ani nie príliš často.
Okrem toho sme jej spravili namiesto dverí v stodole bariéru. Keďže je to prcek tak cez dvere nevidela na kone v prístrešku. Keď mala bariéru, tak mala s nimi takmer priamy kontakt, videla na ne popritom ako si žrala seno. A zároveň si mohla vybrať, či sa na chce pozerať alebo si chce žrať seno osamote v inej časti stodoly - boxu - priestor veľký cca. 7x5m.
Iná spoločnosť
Ak má kôň kamoša, ktorého nerád opúšťa a môže mu kamoš robiť spoločnosť, tak určite je správnou voľbou ponechať ich spolu. Ak kamoša nemá, ale máme iného koňa, ktorý by mohol plniť funkciu spoločnosti lepšej než žiadnej, tak aj to treba skúsiť. Jednoducho, všetko je lepšie než kôň sám, vystreslý a ponechaný v izolácii bez kontaktu s konským parťákom.
Ako vždy, všetko je individuálne. Sú kone, ktoré ani mihalnicou nepohnú keď ich oddelíte ba dokonca si oddýchnu a konečne sa vyspia - tu je potom vhodné zamyslieť sa nad zmenami iného charakteru - ale sú kone, ktoré nevydržia ani keď majú ostatných 5m od seba cez ohradu. Ale aj tak sa vždy dá nájsť spôsob, ako ich stres znížiť.
A čo pohyb?
Aby sme sa vyhli rebound efektu v oblasti pohybovej, tak je fajn mať aspoň taký priestor, v ktorom kôň môže chodiť za žrádlom napr. od jednej sieťky k druhej čo i len pár metrov, ale má tú možnosť vykonávať tento prirodzený vzorec pohybu pri žraní a zároveň nebude mať priestor taký veľký, aby v ňom mal chuť hýbať sa rýchlejšie. Samozrejme, bude schopný hýbať sa len v pokojnom pohodovom tempe od jedného žrádla k druhému ak sa necíti ohrozený niečím v okolí či v strese zo separácie od ostatných. Tam nepomôže žiaden malý priestor, kôň bude od nervov pochodovať tak či tak. Preto mentálna pohoda je základ. Ak nie je, tak kôň bude pohyblivý a účinok izolácie môže stratiť svoj význam.
Príklad z praxe
Minulý rok som mala svoju kobylu zatvorenú viac ako týždeň. Mala katéter zavedený do dutín a kanylu. Bolo by jednoduché povedať - kobylu zavrite do boxu, lebo je to tam bezpečné. Naozaj je? Keby tam bola v strese tak by sa skôr mohlo niečo zomlieť, než by sa zomlelo keby bola stále von tak ako je zvyknutá, spolu s ostatnými. Kľúčové v tomto prípade nebolo obmedziť ju v pohybe, ale zabezpečiť prostredie tak, aby sa nikde nešúchala, neškrabala, nechtiac nezachytila. Spravila som jej výbeh cca. 15x15m priamo v strede zimného výbehu, kde trávili všetok čas ostatné kone. Kobyla dostávala seno na veľa kôpok, mala priestor na ležanie, bola v kontakte s ostatnými koňmi, nemala možnosť sa nikde šúchať ani škrabať. Prvé dva dni som jej nosila rôzne enrichmenty, ale rýchlo som to vzdala, lebo časovo som nestíhala ani fyzicky nevládala - potrebovala ošetriť každé tri hodiny. Nakoniec sa vďaka tomu stali ľudia najväčším enrichmentom, nakoľko sme tam boli 5-krát denne a vyplachovali sme jej dutiny. Preplachy prebiehali takým spôsobom, že sa kobyla na nás tešila a keď videla naše komando vyjsť z domu, tak nám šla erdžajúc oproti.
Zároveň som ju vypúšťala pod mojim dohľadom k ostatným koňom na zdravotné prechádzky, alebo som jej na návštevu púšťala nejakého iného koňa, ktorý chcel ísť preskúmať jej priestor. Takže mala zmenu a mentálne osvieženie. Návštevy na lôžku boli povolené.
Prístup podľa MVDr. Amber Batson
Toto je časť z webináru o ktorom píšem tu.
Amber v prvom rade vyzýva, nech sa dobre zamyslíme nad tým, či kôň skutočne potrebuje úplné obmedzenie pohybu - napr. v boxe - alebo ak potrebuje, tak ako veľmi ho musíme obmedzovať. To sú otázky, ktoré si ona ako veterinárka kladie ako prvé. Skutočne musím tohto koňa úplne zatvoriť? Je veľmi jednoduché nastoliť "pokoj na lôžku" teda "zavretie v stajni", nahodiť lieky proti bolesti a považovať to za vyriešené. Ale netreba zabúdať, že práve zatvorenie môže u mnohých koní vyvolať spomienky na emočnú traumu či im spôsobovať prílišný stres. A v mnohých prípadoch práve striktné obmedzenie pohybu nie je úplne nevyhnutné - samozrejme pokiaľ sa nejedná o zlomeninu a podobne.
Amber spomína aj tému enrichmentu a vybavenie prostredia tak, aby bol kôň zamestnaný hľadaním potravy, tým pádom sa pritom hýbal a v prípade koní na diéte mal k dispozícii rôzne zdroje potravy, ktorá nie je taká kalorická, ale koňa zabaví na dlhší čas. Spomínala rôzne siete, v nich schované v sene nekalorické pamlsky, zavesené pet fľašky s dierkami a naplnené vodou ochutenou nejakou prírodnou esenciou napr. pepermintom, harmančekom či bylinkovým čajom - žiadne kalórie, ale kôň sa zabaví. Môžete im dať drevo na okus, muffinové formy s nejakou zeleninovou pastou či marmite či pastou z kurkumy, lucerky, posypať to senom či pozakrývať papierom, nech sa k tomu musia prepracovať. Ponechajte časť dlážky bez podstielky a rozhádžte tam senné granule či rezanku, nech si to kôň zbiera.(Ja osobne to rozhadzujem aj do čistej slamy, pre skúseného koňa - hľadača to je skvelá výzva).
Ak musia byť kone na nízkokalorickej diéte tak môžeme vytvoriť podmienky napodobujúce pasenie a "browse" - obžieranie kríkov, stromov, vetiev v rôznej výške. Amber dáva sieťky so senom na zem, karabínou pripevnené na očká pevne zapustené v zemi. Takýchto senových staníc môžeme v priestore spraviť niekoľko a vytvoriť tým pre koňa možnosť robiť to, čo je pre neho najprirodzenejšie - v kľude sa pohybovať medzi zdrojmi žrádla.
Ďalej môžeme kalórie znížiť pomocou máčania sena. Využívať nízkokalorické enrichmenty ako malé množstvá rezkov, rezanky, senných granúl - samozrejme, treba si prepočítať kalorický príjem z týchto zdrojov vrátane sena. Môžeme vytvoriť lízacie podložky a namazať ich napr. pastou z namočenej lucerky či senných granúl -z hrste namočených granúl môžete mať pastu na niekoľko lízacích podložiek, ktoré opäť rozmiestnite po priestore.
Vetvy, kmene, bobule... Toto všetko má veľmi nízky obsah kalórií.
Ako na rebound?
Sociálny kontakt vieme do dobrej miery zabezpečiť aj počas izolácie ako som už spomínala vyššie. Amber zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia žrania a pohybu - že kôň sa hýbe a žerie zároveň. resp. má možnosť ísť od zdroja k zdroju. To je veľmi dôležité. A ak máte koňa dlho zavretého a príde čas, že s ním musíte POMALY prejsť z bodu A do bodu B, spomína svoju skvelú vychytávku - zastávky na ceste. Takže rozložíte akékoľvek objekty - ktoré koňa nedesia, kľudne aj vedrá, alebo krabice, uteráky na zem a do nich rôzne pamlsky a kôň namiesto toho, aby si to odpálil niekam do diaľky a zabudol na nás, pôjde od zastávky k zastávke, pozbiera si žranicu - pár kúskov na každom pľaci - a pôjde ďalej k ďalšej zastávke. Koňovi to dá jasný cieľ, na ktorý sa zameria a potreba vypáliť na plné pecky tryskom do diaľav ostane v zabudnutí. Amber úspešne využíva tento princíp v praxi pri koňoch, ktoré bolo treba obmedziť v pohybe a hrozil veľký rebound efekt.
Ďalším spôsobom je využívanie target tréningu - targetovanie napr. kuželiek na ceste kedy ide kôň od jednej k druhej a pri každej dostane nejakú odmenu. Alebo targetovanie pomocou targetu, ktorý drží človek v ruke.
Poník s laminitídou
Minulý rok som absolvovala enrichmentovú starostlivosť s poníčkou, ktorá mala laminitický "záchvat". Bola evidentne boľavá, nechodila pokiaľ vyslovene nemusela alebo nemala mega motiváciu, stála na mieste a čučala do steny alebo ležala. Enrichment jej však veľmi pozdvihol náladičku a keď som jej poschovávala granule do sena, do slamy, na podložky či do hračiek, tak úplne obživla, začala sa zaujímať o svet a aj jej bolestivosť sa viditeľne znížila - alebo inak povedané, vďaka jej pozdvižení na psychike nevnímala tú bolesť tak katastrofálne.
Naša prichvátená poníčka a jej priestor prvé dni pre pozdvihnutie nálady.
1) lopta so senom
2) mäkká podložka na státie a uľavenie nohám, tiež fungovala ako podložka na pamlsky
3) sieťka so senom s malými okami v polohe "oberania" čerešní
4) čmuchací koberček na schovávanie pamlskov
5)tetrapakové krabičky s pamlskami
6)bariéra namiesto dverí, aby mohla byť v kontakte s koňmi
7) soľný liz
8)rozhádzané pamlsky v slame a po zemi
9)fľaša s dierami naplnená granulkami, keď ju otáčala nosom tak granulky vypadli von
Ako pamlsky som používala hlavne kúsky petržlenu, mrkvy, rezanku, senné granule, lucerkové granule, cuketu, ľanové výlisky, tekvicové výlisky, konopné výlisky, high fiber granulky od Spillers.
Okrem toho mala močené seno a výhľad aj k nám na dvor, kde vždy keď sa ktosi motal, tak ho mohla pozorovať a kontaktovať.
Niektoré hračky mala k dispozícii len pod dohľadom - napr. tetrapaky či otáčaciu fľašu, kvôli bezpečnosti.
